Nový Knín

	Nový Knín
	mesto
	Pohľad na stred mesta od severoseverovýchodu
Vlajka	Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Stredočeský (CZ020)
Okres (LAU 1)	Příbram (CZ020B)
Obec s rozš. pôs.	Dobříš
Poverená obec	Dobříš
Historická krajina	Čechy
Nadmorská výška	307 m n. m.
Súradnice	49°47′16″S 14°17′33″V / 49,787778°S 14,292500°V
Rozloha	29,61 km² (2 961 ha)
Obyvateľstvo	1 944 (1. 1. 2014)
Hustota	65,65 obyv./km²
Starosta	Radek Hrubý
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	262 03
Miestne časti	6
Zákl. síd. jednotky	6
Katastrálne územie	6
LAU 2 (obec)	CZ020B 540901
Adresa mestského; úradu	Nám. Jiřího z Poděbrad 1; 262 03 Nový Knín
E-mailová adresa	radnice@mestonovyknin.cz
	Poloha mesta v Česku
	Wikimedia Commons: Nový Knín
	Štatistika: ČSÚ
	Webová stránka: www.mestonovyknin.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Český portál

Súradnice: 49°47′16″S 14°17′33″V / 49,787778°S 14,292500°V

Nový Knín je mesto v Česku v okrese Příbram v Stredočeskom kraji. 1. januára 2012 tu žilo 1 918 obyvateľov, z toho 969 mužov a 949 žien, pričom priemerný vek v meste bol 41,3 roka (muži 40,1 roka, ženy 42,6 roka).

Historické jadro mesta je od roku 1990 mestskou pamiatkovou zónou.

Dejiny

Knín, vtedy ešte bez rozlíšenia na Starý a Nový sa prvý raz pripomína v roku 1186. Vtedy na tunajšom kniežacom dvore podpísali kniežatá Bedřich a Konrád II. Oto Znojemský mierovú zmluvu. Jej najvýznamnejším dôsledkom bolo definitívne začlenenie Moravy do sväzku zemí Koruny českej.

V rokoch 1218 a 1219 povýval v Kníně kráľ Přemysl Otakar I. so svojimi synmi Václavom, Vladislavom a početnou družinou a vystavil tu listiny milevskému kláštoru.

Ďalší rozvoj prinieslo objavenie zlatých ložísk v okoliu. Niekedy pred rokom 1331 bol Knín rozdelený na neskorší Nový Knín, ktorý sa najneskôr v roku 1331 stal mestečkom a neskôr mestom podliehajúcim priamo kráľovskej komore, a Starý Knín, ktorý zostal dedinou a dostal sa do rúk svetskej a neskôr cirkevnej vrchnosti. K opätovnému zlúčeniu Nového a Starého Knína došlo v roku 1960.

V roku 1341, týžden pred sviatkom sv. Šimona a Júdy pobýval v Kníne kráľ Ján Luxemburský, a potvrdil tu vtedy cechovné privilégia plzeňským mäsiarom.

Zlato sa spočiatku dobývalo v bezprostrednej blízkosti mesta: v lokalite na Vrchu (juhozápadne od námestia), pod vŕchom Chvojnou, pozostatky štôlní boli nájdené aj v historickom intraviláne mesta. Už v predhusitskej dobe však boli tieto ložiská do značnej miery vyčerpané, a tak sa ťažba presunula ďalej od mesta, Vtedy sa najvýznamnejšími náleziskami stali bane Stará a Mladá Kamlová medzi Libčicami a Dražeticami. Dobývalo sa i v oblasti Psích hôr v okolí Čeliny.

Od husitských vojen do tridsaťročnej vojny

K roku 1408 je doložené pôsobenie kazateľa Mateja z Knína. Neskôr bola zaznamenaná jeho prítomnosť na Kostnickom koncile.

Podľa niektorých zdrojov malo byť mesto v roku 1424 vypálené vojskami Jána Žižku, ale stopercentne toto nie je potvrdené. Proti pravdivosti uvedeného tvrdenia stojí napríklad tá skutočnosť, že knínski mešťania sa od samotného počiatku postavili na utrakvistickú stranu a ostali na nej až do začiatku protireformácie. V roku 1419 knínski mešťania poskytli útočisko husitským pútnikom zo západných a južných Čiech smerujúcim do Prahy.

Mesto od svojho vysadenia iste dostávalo rôzne privilégiá, ale prvý majestát, ktorého dátum poznáme presne, pochádza až od kráľa Žigmunda Lucembuského a je datovaný 7. májom 1437. Samotná listina sa nedochovala – bola zničená pri požiari, ku ktorému došlo niekedy v rokoch 1437 až 1461

24. júna 1445 bolo mesto postihnuté jednou z najväčších povodní.

V roku 1461 obnovil kráľ Jiří z Poděbrad mestu privilégiá kráľovského mesta. V roku 1500 mesto dostalo právo pečatiť červeným voskom.

V roku 1524 mesto vyhorelo, ale vďaka prosperujúcej ťažbe zlata sa rýchlo spamätalo.

Od tridsaťročnej vojny do roku 1848

Počiatok tridsaťročnej vojny znamenal predovšetkým násilnú rekatolizáciu. Ferdinand II. Habsburský potvrdil mestu Novému Knínu doterajšie privilégiá, ale s podmienkou, aby sa tieto slobody vzťahovali len na mešťanov katolíckeho vyznania a tí medzi sobou nemali nekatolíkov trpieť.

V októbri 1639 bolo mesto (a celé okolie) vypálené Švédmi, zničené boli i bane. Z tejto pohromy mesto zotavovalo len zvoľna, tým skôr, že obnova baní nebola priveľmi úspešná.

V rokoch 1711 až 1714 bolo mesto postihnuté morovou epidémiou, ktorej podľahlo 25 osôb. Na jej pamiatku bol v roku 1715 postavený veľmi jednoduchý morový stĺp.

V roku 1730 sa začala v južnom susedstve kostola sv. Mikuláša stavať kaplnka svätého Jána Nepomuckého (zbúraná bola v roku 1890).

V roku 1776 založila Mária Terézia včelársku školu, prvú tohto druhu v Čechách.

Po požiari v roku 1836 bol zriadený mestský vodovod a s ním dve fontány – jedna z nich, tá na námestí, sa doteraz zachovala, druhá neskôr ustúpila potrebám cestnej premávky.

Od roku 1848 do roku 1918

V júni roku 1848 išla na pomoc Prahe novoknínska mestská garda. V Zbraslavi sa mala pripojiť ku gardistom z Dobříšu a okolia Příbrami. Knínska garda došla do Jílovišťa, kde pri zvukoch delostreľby a žiari požiara pražských staromestských mlynov prenocovala. Na základe poplašných správ, že vojsko obsadilo mestské hradby a barikády už boli rozstrieľané, sa garda vrátila domov, oslabená o tých, ktorí sa pod rôznymi zámienkami vrátili už skôr.

V roku 1849 sa vedenie mesta dopustilo zaváhania, ktoré potom ovplyvnilo jeho vývoj na dlhé letá. Mesto dostalo ponuku umiestnenia okresného súdu, ak opatrí vhodnú budovu. Vedenie mesta odpovedalo, že takú budovu nemá a stavať nemieni. Okresným mestom sa tak stal neďaleký Dobříš, ktorá pre účely súdu ponúkla doterajšiu radnicu.

V roku 1882 bol založený zbor dobrovoľných hasičov.

V roku 1890 bola zbúraná baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého na námestí. Ako náhrada bola postavená menej hodnotná eklektická stavba toho istého určenia na terajšom novoknínskom cintoríne.

V roku 1898 bol založený novoknínsky Sokol.

Od roku 1918 do roku 1948

V tridsiatych rokoch 20. storočia bol Nový Knín jedným z miest, kde chcel Baťa postaviť filiálku svojho podniku. Pre odpor majiteľov vyhliadnutých pozemkov sa toto neuskutočnilo ani v Novom Kníne, tak i v Ledči nad Sázavou a obuvníckeho závodu sa napokon dočkala Zruč nad Sázavou. Nový Knín tak možno stratil jednu z možností ďalšieho rozvoja, ale na druhej strane tak možno bol uchránený väčších strát na pamiatkovom bohatstve, i keď aj tak rad domov bol za prvej republiky zmodernizovaný a niektoré nahradené novostavbami. Asi najväčšou stratou tej doby bolo zbúranie pôvodne barokového domu č. 3 a jeho nahradenie Baťovou predajňou obuvi (v súčasnosti drogéria).

V roku 1937 prebehla generálna oprava kostola svätého Mikuláša na námestí. Pri nej boli objavené dovtedy neznáme pozostatky predchádzajúcich stavebných etáp vrátane zvyškov románskeho muriva kostolnej lodi. Chrám vtedy dostal terajšie zavŕšenie veže, ktoré je približnou replikou barokového stavu.

Vojnové roky znamenali transport židovských spoluobčanov do vyhladzovacích táborov a niekoľko ďalších obetí. Ak ide o hmotné škody spôsobené vojnou, najväčšiu stratu znamenala rekvizícia väčšiny kostolných zvonov. Nacisti v roku 1942 úradne ukončili prevádzku tunajšieho pivovaru, ktorý po vojne už nebola obnovená. Inak mesto prežilo vojnu bez väčšieho poškodenia, i keď začiatok mája roku 1945 bol veľmi napätý. Horšiemu priebehu konca vojny zabránilo predovšetkým diplomatické umenie vtedajšieho staroknínskeho farára P. Aloisa Boreckého. V okoliu pôsobilo niekoľko partizánskych skupín, ale tvrdenie v publikácii Partizáni na Podbrdsku (v origináli Partyzáni na Podrbrdsku) od Čestmíra Amorta, že stretnutia partizánov sa odohrávali v autodielni dnes už nejestvujúceho domu rodiny Kubecovcov (č. 66 na rohu terajších ulíc Pivovarskej a Masnerovej), nebolo možné overiť z iných zdrojov.

Od roku 1948 do roku 1989

Po roku 1948 došlo k postupnému potláčaniu súkromných živností a niekoľko obyvateľov bolo po politicky motivovaných procesoch uväznených. Tomu sa vďaka mlčanlivosti miestnych veriacich vyhol farár P. Alois Borecký, ktorý navzdory režimnému zákazu prečítal pastiersky list kardinála Berana. (podľa očitých svedkov čítanie uviedol slovami: „Kubata dal hlavu za Blata, Kozina za Čerchovský les, proč by ji staroknínský farář nemohl dát pro víru Kristovu?“ – v preklade do slovenčiny: "Kubata dal hlavu za Blata, Kozina za Čerchovský les, prečo by ju staroknínsky farár nemohol dať za vieru Kristovu?")

Bolo zriadené výrobné družstvo Elko, poľnohospodári začlenení do JRD, ktoré však hospodárilo neveľmi dobre a neskôr bolo zmenené na štátny majetok, ešte neskôr zlúčený so štátnym majetkom v Dobříši,. Obchodná sieť bola väčšinou zlúčená do spotrebného družstva Jednota. Veľmi zredukované boli reštaurácie a krčmy z viac ako desiati zostali v Novom Kníne iba dve.

V 50. rokoch mesto viac-menej stagnovalo, čo bolo zrejme príčinou toho, že mu pri územnej reorganizácii v roku 1960 nebol obnovený mestský štatút, takže oficiálne Nový Knín prestal byť za mesto považovaný. V tej dobe bol zlúčený so Starým Knínom, Sudovicami a Kozími Horami (a spolu s nimi i s Hranicami, ktoré už predtým boli ich súčasťou). Neskôr boli pripojené tiež Libčice a Chramiště.

Až v 60. rokoch došlo k rozsiahlejšej výstavbe rodinných domov, v druhej polovici toho istého desaťročia vznikla najstaršia časť novoknínskeho sídliska (ak nerátame jeden malý bytový dom štátneho majetku), rozšíreného o ďalšie domy o desať rokov neskôr. V 70. rokoch bola vybudovaná nová predajňa potravín v ulici Na Smíchově, neskôr architektonicky neveľmi vydarené zdravotné stredisko v susedstve radnice a nákupné stredisko v juhovýchodnom kúte námestia (ktorému bohužiaľ ustúpili hospodárske budovy areálu Mincovne a jeden ďalší dom). V roku 1974 bolo slávnostne otvorené letné kino.

Najťažšou urbanistickou stratou tej doby boli demolácie vyvolané rozširovaním ciest v 70. rokov 20. storočia, ktoré postihli najmä zástavbu v Paškovej a Pivovarskej ulici. Narušená tak bola i západná strana námestia pri vyústení Pivovarskej ulice.

Tri domy v terajšej Tyršovej (vtedy Fučíkovej) ulici boli zbúrané po povodni z 20. júla 1981, ktorá bola pravdepodobne najväčším vyčíňaním vodného živlu od roku 1445. I napriek uvedeným (a niektorým ďalším) pamiatkovým stratám sa v roku 1990 Nový Knín stal mestskou pamiatkovou zónou.

Pamätihodnosti

Kostol svätého Mikuláša

Kostol svätého Mikuláša bol pôvodne vybudovaný ako románsky, neskôr bol rozširovaný a prestavaný goticky a barokovo. Výrazná rekonštrukcia prebehla v roku 1937.

Mincovňa

Názov budovy je nie celkom presný, pretože mince sa tu s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nerazili. Sídlil tu však banský úrad, kde sa vyťažené zlato zhromažďovalo, než bolo odoslané do kráľovskej pokladnice. V týchto miestach bol zmienený úrad umiestnený preukázateľne od 16. storočia. Samotná budova bola často postihovaná pohromami rôzneho druhu, najmä však požiarmi, takže jej terajšia podoba pochádza z doby okolo roku 1800. Priľahlé hospodárske budovy boli zbúrané približne v roku 1975. V 80. rokoch 20.storočia bola v prízemí zriadená obradná sieň a do prvého poschodia bola umiestnená stredisková knižnica. Od roku 1999 sa v budove nachádza Múzeum ťažby a spracovania zlata (od roku 2000 pobočka Banského múzea v Příbrami).

Radnica

Budova pochádza najneskôr z počiatku 17. storočia (vtedy patrila majiteľom susedného staroknínského panstva), v neskorších dobách bola niekoľkokrát upravovaná. Je to baroková budova obrátená štítom do námestia s vežičkou na hrebeni strechy. Súčasnému účelu slúži najneskôr od roku 1800.

Bývalá včelárska škola

Dom č.p. 9 zvaný „Na Salaši“ bol pre účely včelárskej školy prestavaný okolo roku 1776. Doteraz si uchoval barokový vzhľad. Z dôvodu nevyjasnených majetkových pomerov v súčasnosti chátra.

Fontána

Stojí uprostred námestia Jiřího z Poděbrad. Je kamenná, empírová z roku 1837. Na kamennom chrliči je vytesaný znak mesta.

Socha Immaculaty

Baroková, kamenná pri fontáne. Reštaurovaná v 80. rokoch 20. storočia.

Morový stĺp

Stojí neďaleko Tylovho námestia. Bol vybudovaný roku 1714 ako poďakovanie za odvrátenie moru v predchádzajúcom roku (epidémia sa Knína vtedy síce tiež dotkla, ale počet obetí bol omnoho nižší ako napríklad v blízkej Dobříši). Jeho jednoduchá podoba svedčí o neľahkej finančnej situácii mesta v tej dobe.

Božie muky

Stoja pri bývalom kravíne, pri ceste do Libčíc. Barokové z 18. storočia. Pomerne náročne prevedené. Rekonštrukcie prebehli v 70. a 90. rokoch 20. storočia.

Sokolovňa

Nachádza sa v Tyršovej ulici. Bola vybudovaná v rokoch 1927 až 1928. Je to pozoruhodná budova inšpirovaná do istej miery horskou architektúrou. Zadné priečelie (do terajšieho futbalového ihriska) bolo sčasti prekryté pri rozširovaní budovy v 70. rokoch 20. storočia..

Mlyn Krcál

Nachádza sa v Tyršovej ulici, na okraji intravilánu mesta, vedľa sokolovne. Je to neskoro baroková budova so štítom datovaným rokem 1792. Po roku 1989 bol opravený Je to jediný z knínskych mlynov, ktorý nepoužíval vodu z Kocáby, ale z Voznického potoka.

V okolí mesta sa nachádzajú zvyšky banských diel, pre verejnosť sú neprístupné. Časť štôlní pod vrchom Chvojnou je využitá pre potreby laboratória Ústavu termomechaniky Akadémie vied Českej republiky.

Školský areál na námestí Jiřího z Poděbrad

Škola v Novom Kníne sa prvý raz pripomína v 14. storočí, v 16. storočí už bola dvojtriedna. Pôvodná budova sa nezachovala, terajší školský areál sa skladá z niekoľkých rôzne starých budov so zložitým stavebným vývojom.

Tzv. stará škola, Murivo pochádza z empírovej budovy z prvej polovice 19. storočia vybudovanej na mieste staršej drevenej školskej budovy. Objekt bol niekoľkokrát zmodernizovaný, naposledy v roku 1999. Vo vnútri budovy bol vtedy umiestnený kuchynský blok. Z pôvodnej podoby sa zachovala kamenná doska s latinským nápisom nad bývalým vchodom (teraz premeneným na okno).
Tzv. sporiteľňa. Je barokového pôvodu, empírovo upravená v 19. storočí, fasáda bola necitlivo zjednodušená v 20. storočí. ide pravdepodobne o najstaršiu budovu školského areálu. K terajšiemu účelu je používaná od polovice 20. storočia, predtým, ako označenie naznačuje, slúžila bankovým účelom (ešte v roku 1945).
Tzv. nová škola. Z roku 1883, pôvodne neorenesančná, fasády boli počas „reálneho socializmu“ (asi na prelome 50. a 60. rokov) zmodernizované. Nová fasáda, ktorá je veľmi voľnou replikou pôvodného stavu, je výsledkom rekonštrukcie zo septembra roku 2006
Nové časti obrátené do ulice Na Potůčku boli postavené v rokoch 1988 – 1999, v priebehu stavby bol projekt po roku 1990 upravovaný.

Priemysel

V dôsledku odľahlej polohy mesta v Novom Kníne vznikli skôr drobnejšie priemyselné podniky.

ELKO Nový Knín, výrobní družstvo – výroba skladacích schodíkov, mechanických zmetákov, subdodávky pre automobilový priemysel
OK-BE spol.s r.o. – výroba oceľových konštrukcií vrátane mostných (most cez Berounku v mestečku Karlštejne)
pekáreň U Oulehlů
prevádzkáreň firmy RELMA s.r.o – zber druhotných surovín

Doprava

Železničná trať 210 sa mestu vyhýba vo vzdialenosti približne 3 km, najbližšími železničnými zastávkami sú Malá Hraštice a Mokrovraty.
Cez mesto vedú cesty II. triedy číslo 102, 114 a 116.
Najdôležitejšie linky pravidelnej autobusovej dopravy vedú do Prahy (linka Pražskej integrované dopravy 361, v prevádzke denne), Dobříša a Příbrami (od roku 2008 doteraz, linka nie je súčasťou žiadneho integrovaného dopravného systému, v prevádzke je počas pracovných dní; jeden pár spojov v sobotu) a do Mníšku pod Brdy (linka Pražskej integrovanej dopravy 488), v prevádzke počas pracovných dní, od decembra 2007 tri páry spojov aj cez víkendy, v Mníšku pod Brdy možnosť prestupu na autobus do Prahy. Autobusová linka z Prahy do Sedlčan sa mestu vyhýba vo vzdialenosti asi 5 km, najbližšou zastávkou je Korkyně.

Partnerské obce

28. júna 2008 bola podpísaná dohoda o partnerstve medzi talianskym Zväzom obcí Valle di Ledro (zloženým z obcí: Molina di Ledro, Pieve di Ledro, Bezzecca, Concei, Tiarno di Sotto a Tiarno di Sopra) na strane jednej a ôsmimi českými mestami a obcami (Příbram, Všeň, Milín, Buštěhrad, Nový Knín, Ptice, Chyňava, Doksy) na strane druhej.^[2]

Časti mesta

Hranice (časti Hranice a Kozí Hory spoločne tvoria ZSJ Kozí Hory)
Chramiště
Kozí Hory
Libčice
Nový Knín (skladá sa zo ZSJ Nový Knín a Starý Knín)
Sudovice

Fotogaléria

Stred mesta od západoseverozápadu
Radnica na námestí Jiřího z Poděbrad (stav v júli 2006)
Dom "Na Salaši", v ktorom bola v rokoch 1776-1781 prvá včelárska škola v Čechách
Dvere domu č. 12 v Žižkovej ulici